Kātantrasūtrapāṭha Turkestani RecensionKātantrasūtraDeepro ChakrabortyDeepro Chakraborty2025Deepro ChakrabortyEdmontonTThis is a draft of the Turkestani version of the Kātantrasūtras based on the
Turfan Fragments.ŚarvavarmanKātantraSanskrit in IAST transliteration.2025 ADEdmontonMS 633,
Sä1MS 633
[Sandhiprakaraṇam]
[saṃjñāpādaḥ]
tye jñ-kha r- ekāśamo nu kak- danam ta tvam pa vāḥ khalu varṇ-jñāyājajñ-ṇyanu ḥ | yāv etāv ak-rjānīya ity e
MS Berlin Turfan-Collection 489 begins here. 1–2 syllables are missing to the left and 7–9 to the right. aḥ iti visarjanīyaḥ ||
rṇaḥ asavarṇe pratyayeāpadyate na ca paro lopyaḥ |kḷ amaḥ klamaḥ || ne anam
e ay |
pūrvaḥ sarva vati na vati | ne anam_ naynayanam
ai āy |
aikāraḥ khalu pū āy bhavati | tad bhavatipo anaḥ |
o av |
r-ṣu pratyayeṣu vyaṃ tad bhavatipau akaḥ |
au āv |
pūrvvaḥ sarvvas svareṣ- na ca paro lopyaḥpau akaḥ |pāvakaḥ || te āhuḥ | tasmai āsanam | paṭo uttiṣṭha | tau imi | tauimau |e ay_ ai āy_ oav_ au āv_
ayādīnāṃ yavalopaḥ padānte na vā |
na vā | ay-yavayor llopo bhavati yā | vyaṃ | tad bhavati -ā tayāhuḥ | tasmai āsanam sanam | yadivā . | paṭa uttiṣṭha ḥ | tau imau | tā āhuḥ | tasmai ā imau | e a .v_ ayā
lope tu pprakṛtiḥ |
a kārayor lope kṛtad bhavatitasmai āsanam tasmā āsanam | paṭouttiṣ[ṭh]aḥ | paṭa uttiṣ[ṭh]a tau imau | tā imau |te atra | paṭo atra |
edotparaḥ padānte lopam akāraḥ |
ekāra r- akāro vati | te atra | te tra | paṭo atra | paṭo tra | ṛbudaḥ marā ṝ rṇe na ca pa varṇaḥ svara loppyo vyaṃjane nādistho loppy-. | ro re l-vati | narūṛrutaḥ | mā ru .m_
na vyañjane svarāḥ sandheyāḥ |
vyaṃjane pra | tad yathā nadhighaṭam .
samāptaḥ |
||
[odantapādaḥ]
odantā a i u ā nipātāḥ svare prakṛtyā |
kakhayor
jihvāmūlīyaṃ na vā ||MS Berlin Turfan Collection 246 begins here.
Written only on one side. It is the last leaf of the manuscript.
śaṣaseṣu vā
pararūpam || umakārayor mmadhye
||akāraghoṣavatoś ca
||aparo lopyo
nyasvare yaṃ vā ||ābhobhyām evam
evasvare || ghoṣavati lopam
|| nāmiparo raṅ ghoṣavatsvaraparaḥ ||
||raprakṛtir
anāmiparo 'pi ||eṣasaparo lopyo
vyañjane ||navisarjanīyaḥlope punaḥ sandhiḥ || ro re lopaṃ
svaraś ca pūrvo dīrghaḥ ||dvirbhāvaṃ
svaraparaś chakāraḥ ||yaḥ
[nipātapādaḥ]
ca vā hā haiva no
haṃgho utāhohaḥ ||
praparāṇinirudduḥsaṃvyavānuparyyabhyadhiḥpratisvāṅatyapyapopopasargāḥ ||parakārye
vikāryādiḥ pūrvakārye nta
iṣyate || kvacit pūrvvaparo
sarvau ||saṃsāryaṃ
yogasādhanam ||
[Nāmaprakaraṇam]
[liṅgapādaḥ]
dhātuvibhaktivarjam
arthaval liṅgam || tasmāt parā
vibhaktayaḥ || pañcādau ghuṭ
|| jasśasau napuṃsake
|| āmantrite siḥ
sambuddhiḥ || āgama udanubandhaḥ
svarād antyāt paraḥ || tṛtīyādau tu
parādiḥ || idud agniḥ || īdūt stryākhyau
nadī || ā śraddhā || antyāt pūrva
upadhā || vyañjanān no
'nuṣaṅgaḥ || dhuḍ vyañjanam
antaḥsthānunāsikam || akāro dīrghaṃ
ghoṣavati || jasi || śasi sasya ca naḥ
|| akāre lopam
|| bhis ais vā
|| dhuṭi bahutve tve
|| osi ca || ṅasir āt || ṅas sya || ina ṭā || ṅer yaḥ || smai sarvanāmnaḥ
|| ṅasiḥ smāt || ṅiḥ smin || vibhāṣyete
pūrvādeḥ || sur āmi sarvataḥ
|| jas sarva īm
|| alpāder vā || pūrvādeś ca
|| dvandvasthāc ca
|| nānyat
sārvanāmikam || tṛtīyāsamāse
|| bahuvrīhau ca
|| diśāṃ vā || śraddhāyāḥ sir
lopam || ṭausor e || sambuddhau ca
|| hrasvo
'mbārthānām || aur īm || ṅavanti yai yās
yās yām || sarvanāmnas tu
sasavo hrasvapūrvāḥ ||
dvitīyātṛtīyābhyāṃ vā || nadyā ai ās ās ām
|| sambuddhau
hrasvaḥ || amśasor ādir
lopam || īkārāntāt siḥ
|| vyañjanāc ca
|| agner amo 'kāraḥ
|| aukāraḥ pūrvam
|| śaso 'kāraḥ saś
ca no 'striyām || ṭā nā || ado 'muś ca
|| ir edur oj jasi
|| sambuddhau ca
|| ṅe ca || ṅasiṅasor alopaś
ca || goś ca || ṅir au sapūrvaḥ
|| sakhipatyor ṅiḥ
|| ṅasiṅasor umaḥ
|| ṛdantāt sapūrvaḥ
|| ā sau silopaś ca
|| agnivac chasi
|| ar ṅau || ghuṭi ca || dhātos
tṛśabdasyār || svasrādīnāṃ ca
|| ā ca na
sambuddhau ||
hrasvanadīśraddhābhyaḥ sir lopam || āmi ca nuḥ || tres trayaś ca
|| caturaḥ || saṅkhyāyāḥ
ṣnāntāyāḥ || kateś ca jasśasor
luk || niyo ṅir ām
||
[sakhipādaḥ]
na sakhiṣ ṭādāv
agniḥ || patir asamāse
|| strī nadīvat || stryākhyāv iyuvau
vāmi || hrasvaś ca ṅavati
|| napuṃsakāt syamor
lopo 'pi na ca tad uktam || akārād asambuddhau
muś ca || anyādes tu tuḥ
|| aur īm || jasśasoḥ śiḥ
|| dhuṭsvarād ghuṭi
nuḥ || nāminaḥ svare
||
asthidadhisakthyakṣṇām anantaṣ ṭādau || bhāṣitapuṃskaṃ
puṃvad vā || dīrgham āmi sanau
|| nāntasya
copadhāyāḥ || ghuṭi
cāsambuddhau || sāntamahator
nopadhāyāḥ || apaś ca || antvasantasya
cādhātoḥ sau || inhanpūṣāryamṇāṃ
śau sau ca ||
uśanaspurudaṃso'nehasaḥ sāv anantaḥ || sakhyuś ca || ghuṭi tvai || diva ud vyañjane
|| au sau || vāmyā || yujer asamāse nur
ghuṭi || abhyastād antir
anakāro vā napuṃsake || tudabhādibhya
īkāre || haner her ghir
upadhālope || gorau ghuṭi
|| amśasor āḥ ||
panthimanthiṛbhukṣīṇāṃ sau || ananto ghuṭi
|| aghuṭsvare lopam
|| vyañjane caiṣāṃ
niḥ || anuṣaṅgaś
cākrunceḥ || puṃso
'nśabdalopaḥ || caturo
vāśabdasyotvam || anaḍuhaś ca
|| sau nuḥ || sambuddhāv
ubhayor hrasvaḥ || adasaḥ pade maḥ
|| aghuṭsvarādau
seṭkasyāpi vanser vaśabdasyotvam || śvayuvamaghonāṃ
ca || vāher
vāśabdasyautvam || ancer alopaḥ
pūrvasya ca dīrghaḥ || tiryaṅ tiraścaḥ
|| udaṅṅ udīcaḥ
|| pāt padaṃ
samāsāntaḥ || avam asaṃyogād
ano 'llopo 'luptavac ca pūrvavidhau || īṅyor vā || ā dhātor
aghuṭsvare || īdūtor iyuvau
svare || sudhīḥ || bhūr avarṣābhur
apunarbhūḥ || anekākṣarayos tv
asaṃyogād yavau || bhrūr dhātuvat
|| strī ca || vāmśasoḥ || bhavato vāder
utvaṃ sambuddhau || avyayasarvanāmnaḥ
svarād antyāt pūrvo 'kaḥ || ke pratyaye
strīkṛtākārapare pūrvo 'kāra ikāram ||
[yuṣmatpādaḥ]
||2.3.1|| yuṣmadasmadoḥ padaṃ padāt
ṣaṣṭhīcaturthīdvitīyāsu vasnasau ||||2.3.2|| vāṃ nau dvitve ||||2.3.3|| tvanmador ekatve te me ||||2.3.4|| tvā mā tu dvitīyāyām ||||2.3.5|| na pādādau ||||2.3.6|| cādiyoge ca ||||2.3.7|| eṣaṃ vibhaktāv antalopaḥ ||||2.3.8|| yuvāvau dvivācinoḥ ||||2.3.9|| amau cām ||||2.3.10|| ān śasaḥ ||||2.3.11|| tvam ahaṃ sau savibhaktyoḥ
||||2.3.12|| yūyaṃ vayaṃ jasi ||||2.3.13|| tubhyaṃ mahyaṃ ṅayi ||||2.3.14|| tava mama ṅasi ||||2.3.15|| at pañcamy advitve ||||2.3.16|| bhyas bhyam ||||2.3.17|| sāmākam ||||2.3.18|| etvam asthānini ||||2.3.19|| ātvaṃ vyañjanādau ||||2.3.20|| raiḥ ||||2.3.21|| aṣṭan sarvāsu ||||2.3.22|| au tasmāj jasśasoḥ ||||2.3.23|| arvann arvantim asāv anañaḥ
||||2.3.24|| sau ca maghavan maghavā vā
||||2.3.25|| jarā jaras svare vā ||||2.3.26|| tricaturoḥ striyāṃ tisṛ catasṛ
vibhaktau ||||2.3.27|| tau raṃ svare ||||2.3.28|| na nāmi dīrgham ||||2.3.29|| nṛ vā ||||2.3.30|| tyadādīnām a vibhaktau ||||2.3.31|| kiṃ kaḥ ||||2.3.32|| do 'dver maḥ ||||2.3.33|| sau saḥ ||||2.3.34|| tasya ca ||||2.3.35|| idam iyam ayaṃ puṃsi ||||2.3.36|| ad vyañjane 'nakaḥ ||||2.3.37|| ṭausor anaḥ ||||2.3.38|| tasmād bhirbhisaḥ ||||2.3.39|| adasaś ca ||||2.3.40|| sāvau silopaś ca ||||2.3.41|| utvaṃ māt ||||2.3.42|| e bahutve tv ī ||||2.3.43|| apāṃ bhe daḥ ||||2.3.44|| virāmavyañjanādiṣv
anaḍunnahivansīnāṃ ca ||||2.3.45|| srasidhvasoś ca ||||2.3.46|| haśaṣacchāntejādīnāṃ ḍaḥ ||||2.3.47|| dāder hasya gaḥ ||||2.3.48|| cavargadṛgādīnāṃ ca ||||2.3.49|| muhādīnāṃ vā ||||2.3.50|| hacaturthāntasya dhātos
tṛtīyāder ādicaturthatvam akṛtavat ||||2.3.51|| sajuṣāśiṣo raḥ ||||2.3.52|| iruror īrūrau ||||2.3.53|| ahnaḥ saḥ ||||2.3.54|| saṃyogāntasya lopaḥ ||||2.3.55|| saṃyogāder dhuṭaḥ ||||2.3.56|| liṅgāntanakārasya ||||2.3.57|| na sambuddhau ||||2.3.58|| na saṃyogāntalopo 'luptavat
||||2.3.59|| isusdoṣāṃ ghoṣavati raḥ ||||2.3.60|| dhuṭāṃ tṛtīyaḥ ||||2.3.61|| aghoṣe prathamaḥ ||||2.3.62|| vā virāme ||||2.3.63|| rephasor visarjanīyaḥ ||||2.3.64|| virāmavyañjanādāv uktaṃ
napuṃsakāt syamor lope 'pi ||
[kārakapādaḥ]
||2.4.1|| avyayībhāvād akārāntād
vibhaktīnām am apañcamyāḥ ||||2.4.2|| vā tṛtīyāsaptamyoḥ ||||2.4.3|| anyasmāl luk ||||2.4.4|| avyayāc ca ||||2.4.5|| rūḍhānāṃ bahutve 'striyām
apatyapratyayasya ||||2.4.6|| gargayaskavidādīnāṃ ca ||||2.4.7||
bhṛgvatryaṅgiraskutsavasiṣṭhagotamebhyaś ca ||||2.4.8|| yato 'paiti bhayam ādatte vā tad
apādānam ||||2.4.9|| īpsitaṃ ca rakṣārthānām ||||2.4.10|| yasmai ditsā rocate dhārayate vā
tat sampradānam ||||2.4.11|| ya ādhāras tad adhikaraṇam
||||2.4.12|| yena kriyate tat karaṇam ||||2.4.13|| yat kriyate tat karma ||||2.4.14|| yaḥ karoti sa kartā ||||2.4.15|| kārayati yaḥ sa hetuś ca ||||2.4.16|| teṣāṃ param ubhayaprāptau ||||2.4.17|| prathamā vibhaktir
liṅgārthavacane ||||2.4.18|| āmantraṇe ca ||||2.4.19|| śeṣāḥ
karmakaraṇasampradānāpādānasvāmyādyadhikaraṇeṣu ||||2.4.20|| paryapāṅyoge pañcamī ||||2.4.21|| digitararte 'nyaiś ca ||||2.4.22|| dvitīyainena ||||2.4.23|| karmapravacanīyaiś ca ||||2.4.24|| gatyarthakarmaṇi
dvitīyācaturthyau ceṣṭāyām anadhvani ||||2.4.25|| manyakarmaṇi cānādare 'prāṇini
||||2.4.26||
namassvastisvāhāsvadhālaṃvaṣaḍyoge caturthī ||||2.4.27|| tumarthāc ca bhāvavācinaḥ ||||2.4.28|| tṛtīyā sahayoge ||||2.4.29|| hetvarthe ||||2.4.30|| kutsite 'ṅge ||||2.4.31|| viśeṣaṇe ||||2.4.32|| kartari ca ||||2.4.33|| kālabhāvayoḥ saptamī ||||2.4.34||
svāmīśvarādhipatidāyādasākṣipratibhūprasūtaiḥ ṣaṣṭhī ca ||||2.4.35|| nirdhāraṇe ca ||||2.4.36|| ṣaṣṭhī hetuprayoge ||||2.4.37|| smṛtyarthakarmaṇi ||||2.4.38|| karoteḥ pratiyatne ||||2.4.39|| hiṃsārthānām ajvare ||||2.4.40|| kartṛkarmaṇoḥ kṛti nityam ||||2.4.41|| na niṣṭhādiṣu ||||2.4.42|| ṣaḍo ṇo ne ||||2.4.43|| manor anusvāro ghuṭi ||||2.4.44|| vargye vargāntaḥ ||||2.4.45|| tavargaś caṭavargayoge
caṭavargau ||||2.4.46|| nāmikaparaḥ
pratyayavikārāgamasthaḥ siḥ ṣaṃ nuvisarjanīyaṣāntaro 'pi ||||2.4.47|| raṣṛvarṇebhyo no ṇam anantyaḥ
svarahayavakavargapavargāntaro 'pi ||||2.4.48|| striyām ād āp ||||2.4.49||
nadādyancvāhvansantṛsakhināntebhya ī ||||2.4.50|| īkāre strīkṛte 'l lopyaḥ ||||2.4.51|| svaro hrasvo napuṃsake ||