Kātantrasūtrapāṭha Turkestani Recension Kātantrasūtra Deepro Chakraborty Deepro Chakraborty 2025 Deepro Chakraborty Edmonton T This is a draft of the Turkestani version of the Kātantrasūtras based on the Turfan Fragments. Śarvavarman Kātantra Sanskrit in IAST transliteration. 2025 AD Edmonton MS 633, Sä1MS 633
[Sandhiprakaraṇam]
[saṃjñāpādaḥ]

tye jñ-kha r- ekāśamo nu kak- danam ta tvam pa vāḥ khalu varṇ- jñāyā jajñ- ṇyanu ḥ | yāv etāv ak- rjānīya ity e

MS Berlin Turfan-Collection 489 begins here. 1–2 syllables are missing to the left and 7–9 to the right. aḥ iti visarjanīyaḥ ||

ty- tavya jihvāmū līyasaṃjñāyā gajakumbhākṛti r jihvāmūlīya

ẖka iti jihvāmūl līyaḥ || ||

gajakumbhākṛ tir va rṇaḥ .jnā pratyeta nīyasamjñāyā

ḫpa iti upaddhmnā nīyaḥ ||

aṃ ity anusvāraḥ ||

upariṣṭād bindus tasyā vyas tad yathā am prayo janam i

pūrvaparayor arthopalabdhau padam ||

rtthopalabdhau pa tavyam sa rggajam nai nāma vṛkso gni aākhyātajaṃ puna pacyate ity evamā di | aupa sarga ni | nir ud duḥ saṃ vy avā ty e vamādi | naipataj am utāho i ty evam ādi mas tattraitat pratye ne vakṣyati hi | yuṣmadasmadoḥ padaṃ padāt ṣaṣṭhīcatu rthīdvitīyāsu vasnasā v ityā di ||

ana tikramayan viśleṣayet ||

d asamohārttham apū k-matāṃ viśleṣaṇam traivodāh- m adha stād vyaṃja tvā tasmiṃneva d vyaṃjanam tad yath- ka m pitṛ

vyaṇjana m asvaraṃ paraṃ varṇaṃ nayet

vyaṃjan- khal- tatparaṃ varṇan neta vyam darutṛ

loko pacārād gr haṇasiddhiḥ |

loka sya khalūpacārā a natikramayaṃ viśle ṣaye svaram adha

[samānapādaḥ] samānas savarṇe dīrghībh avati paraś ca lopam ||

sa mānaḥ khalu pūrvvah t ti paraś ca lopam āpa dyate | vyañjanam asvaraṃ paraṃ varṇan na naye daṇḍa agram daṇḍāgram saddhau || dadhi id am dadhīdam madhu u dakaṃ madhūdakam_ pitṛ ṛṣabhaḥ pitṝṣabhaḥ kḷ ḷ kāraḥ | +kḹk kāraḥ yogaṃ sa

avarṇa ivarṇe e |

avarṇaḥ khal- ekāram āpadya te | | ta va i ha taveha | kam_

uva rṇe o |

uvarne pratyaye paraś ca l opam_ vyaṃ | tad bhava ti tava udakam tavodaka m || tava ṛṣabhaḥ tavarṣabhaḥ

ṛvarṇe ar |

raḥ khalu pa ar_ bhavati para. lo pam āpadyate | vati | tava ṛṣa bhaḥ ta varṣabhaḥ

varṇe al |

varṇe pratya lopam āpadyate | v-aṃ tava ḷkā raḥ ta valkāraḥ || tava e

ekāre ai aikāre ca |

re pratyaye dyate paraś ca lopam āpadyate | tava eṣa tavaiṣa | sā aitikā yanī saitikāyanī odanam

okāre au aukāre ca |

kāre pratyaye au paraś ca lopam vyaṃ vau danam || dadhīdhi a tra

ivarṇo yam a sava rṇe na ca paro lopp yaḥ |

asavarṇe pratyaye pa ro loppya dadhi a ttra dadhy attra | madhu attra |

vam uvarṇaḥ |

uvarṇaḥ khalu pū va m āpadyate na ca pa ro lopyaḥ | madhūdhu attra | ma dhv atra |

ram ṛva rṇaḥ |

ṛva rṇa pratyaye rakāram ā padyate | vyaṃ | tad bhavati | pitṛ arthaḥ pitrarthaḥ |

lam ḷva rṇaḥ |

raḥ asava rṇe pratyaye ā padyate na ca paro l opyaḥ | kḷ amaḥ klamaḥ || ne anam

e ay |

pūrvaḥ sarva vati na vati | ne anam_ nay nayanam

ai āy |

aikāraḥ khalu pū āy bha vati | tad bhavati po anaḥ |

o av |

r-ṣu pratyayeṣu vyaṃ tad bha vati pau akaḥ |

au āv |

pūrvvaḥ sarvvas svareṣ- na ca paro lopyaḥ pau akaḥ | pāva kaḥ || te āhuḥ | tasmai āsanam | paṭo uttiṣṭha | tau imi | tau imau | e ay_ ai āy_ o av_ au āv_

ay ādīnāṃ yavalopaḥ padānte na vā |

na vā | ay- yava yor llopo bhavati yā | vyaṃ | tad bhavati -ā tayāhuḥ | tasmai āsanam sana m | yadivā . | paṭa utti ṣṭha ḥ | tau imau | tā āhuḥ | tasmai ā imau | e a .v_ ayā

lope tu pprakṛtiḥ |

a kārayor lope kṛ ta d bhavati tasmai āsanam tasmā āsanam | paṭo utti ṣ[ṭh]aḥ | paṭa uttiṣ[ṭh]a tau imau | tā imau | te atra | paṭo atra |

e dotparaḥ padānte lopam akāra ḥ |

ekāra r- akāro vati | te atra | te tra | paṭo atra | paṭo tra | ṛbudaḥ marā ṝ rṇe na ca pa varṇaḥ svara loppyo vyaṃjane nādistho loppy- . | ro re l- vati | na rūṛrutaḥ | mā ru .m_

na vyañjane svar āḥ sandheyāḥ |

vyaṃ jane pra | tad yath ā nadhighaṭa m .

samāptaḥ | ||

[odantapādaḥ] odantā a i u ā nipātāḥ svar e prak ṛtyā |

pātā svare pratyaye prakṛ tyā iha haṃgho ā gacchāmi ā gacchāmi iha | a vadh-asa | ā i

dvivacanam anau |

dvivacanaṃ khalv-ā bhavaimau

bahuvacana m amī |

bahuvacana pra tyaye prakṛtyyā bha | amī aśvāḥ |

a nupadiṣṭā ś ca |

nopadiṣṭrās te ke ca te plutā āgaccha | aśvabh- | t-

samāptaḥ ||

[caturtho 'dhyāyaḥ]

ṣaṭ_ atra | ṣaṭ_ gadati tat atra tat gadati tṛṣṭup_ atra māḥ pa

vargaprathamāḥ padāntāḥ svaraghoṣavatsutṛtīyān

cavivarjitāḥ -āḥ svareṣu pratya tṛtīyān āpadyante | c- k_ tad bhavati | vāk_ atra vāg atra | k_ gadati | vāg gadati | ṣaṭ_ atra ṣaḍatra | ṣaṭ_ gadati ṣaḍ gadati | tat_ atra tad attra | tat_ gadati tad gadati | triṣṭup atra | triṣṭub atra dati ||

vāk mayam_ yam_ ṣaṭ_ mayam | tat mayam | ṣṭup_ mayam_ tṛṣṭu

paṃcame paṃcamāṃs tṛtīyān

ntāḥ paṃcame n āpadyaṃte tṛtīyaṃ vāk mayam_ vāṅmayam_ mayam_ ṣaṇmayam_ t_mayam_ tṣṭup_ mayam_ tṛṣṭummayam yadi vā tṛṣṭupmayam ||

vāk_ śūraḥ | | ṣat_ śyāmā m_tṛṣṭup_ śru |

vargapprathamebhyaḥ ṣaśakāraḥ svarayavaraparaś cchakāran na vā |

va ra śakāraḥ svara kāraparaḥ rakā -yate vibhāṣayā | śuraḥ vākchūraḥ | -yāmaḥ | ṣaṭ chyā tam_ tac chve ṣṭup_ śrūyati | ṣṭup śrūyati ||

t hasati sati | tat_ h- ṣṭ-p_ hasati |

tebhya eva hakāraḫ pūrvacaturtthaṃ na vā |

tebhya . pa ro hakāraḥ pūrvva vibhāṣayā | svaraghoṣavatsu tṛtī k_ hasati vāg ghasati ṭ_ hasati | ṣaḍ hasati | tat_ hasa vā tad hasati | tṛ yadi vā tṛṣṭub ha

caraṇam_ tat_ charaṇam | tat_ m tat_ jhaṣaṇam | tat_ ñatva | tat_ ṭāsanam_ tat_ ṭhadanam | tat_ ḍayanam | tad_ ḍhaukanam_ tat_ ṇatva

pararūpaṃ takāro la caṭavargeṣu |

takāraḥ caṭavargeșu pratyaye āpadyate | vyaṃ | aghoṣe d bhavati | tat_ lavaṇam | tal lavaṇam | tad caraṇam_ tac caraṇaṃ | tac charaṇam_ tat_ nam_ tat_ jhaṣaṇam | taj jhaṣaṇam | ta+ tva | tat_ ṭāsanam | taṭ ṭāsanam | tat_ ṭhadanam_ taṭ ṭhadanam | tat_ ḍayanam | taḍ ḍayanam_ tat_ ḍhaukanam | taḍḍhaukanam_ tat_ ṇatva | taṇ ṇatva |

tat_ śaraṇam |

caṃ śe |

takāraḥ khalu padāntaḥ śakāre pratyaye cakāram āpadyati | vyam | tat śaraṇam_ tac śaraṇaṇam

sagaṇ_ attra | rājan_

ṅaṇanā hrasvopadhāḥ svare dviḥ |

ṅaṇanā kha dhāḥ svare pratyaye dvi vati tīryaṅ_ atra | tīrya sugaṇṇ atra | rāja

tiryaṅ śete | sugaṇ ṣae

ṅaau kaṭābhyāṃ śaśaseṣu vyavadhīyate |

ṅaau khalu padāntau kaṭābhyāṃ vyapadhīyaite tīryaṅ śete | tīryyaṅ- -u gaṇṭ ṣaṇḍe | tī-y- -sarasi ||

ṣaṭ_ sahasrāṇi | srāṇi | bhavān_ sādhu |

ṭanau sitakāreṇa vā |

ṭanau pratyaye takāreṇa vā yā vyam tad bhava ṣaṭt sahasrāṇi ya bhavān_ sādhu | bhavānt sādhu ||

bhavān_ carati | bhavān_ chattreṇa |

no ntaś cachayoḥ śakāram anusvārapūrvvaṃ

nakāraḥ khalu padāntaś cachayoḥ parayoḥ śakāram āpadyadyate | tad bhavati | bhavān carati | bhavāṃścarati | bhavāmn_ chattreṇa | bhavāṃśchattreṇa | ||

bhavāṃn_ ṭāsayati | bhavān_ ṭhakāreṇa |

ṭaṭhayoḥ ṣakāram

nakāraḥ khalu padāntaḥ ṭaṭhayoḥ parayoḥ ṣakāram āpadyate | anusvārapūrvvam_ bhavān ṭāsayati | bhavāāsayati | bhavān_ ṭhakāreṇa | bhavāṃṣ ṭhakāreṇa

bhavān tarati | bhavān_ thakāreṇa |

tathayoḥ sakāram |

nakāraḥ khalu раdāntas tathayoḥ parayoḥ sakāram apadyate anusvārapūrvvaṃ tad bhavati | bhavān_ tarati | bhavāṃs tarati | bhavāṃn_ thakāreṇa | bhavāṃs thakāreṇa |

bhavāṃn_ lavaṇena |

le lam |

nakāraḥ khalu padāntaḥ l- lakāram āpadyate anusvārapūrvvaṃ | bhavān lavaneṇa | bhavāṃl lavaṇena |

bhavān_ jayati | bha vān_ ñatva | bhavāṃn_ śūraḥ |

jajhañaśakāreṣu ñakāram |

nakāraḥ kāreṣu pratya dyate | vyaṃ | tad bhavat- bhavā+yati | bha na bhava bhavāg śuraḥ ||

bhavān_ śūraḥ |

śi +

nakāraḥ khalu padāntaḥ śakāre pratyaye -āṣayā ◡ vargaprathamebhyaḥ śakāraḥ svarayavaraparaś chakāran na vā [1.4.3] vyaṃ tad bhavati ◡ bhavān śūraḥ | bhavāñc chūraḥ | bhavāñ ñ chūraḥ ◡ yadi

bhavān_ ḍeyati bhavān_ ḍhaukyati | bhavān_ ṇatva |

ḍaḍhaṇaparas tu ṇakāram |

nakāraḥ padāntaḥ ḍaḍhaṇ- ṇakāram āpadyate | vyaṃ| bhavān_ ḍeyati ◡ bhavāṇ ḍeyati ◡bhavān_ ḍhaukyati | bhavāṇ ḍhaukyati ◡bhavān_ ṇatva | bhavāṇ ṇatva ◡ ||

ta-

mo 'nusvāraṃ vyaṃjane |

ma pratyaye anu tam_ śuram_ taṃ śuram | tam_ karati

varge tadvargapaṃcamaṃ vā |

makāraḥ khalu padāntaḥ paṃcapadyate vibhāṣayā tam_ karoti ◡ taṅ karoti | taṃ karoti ||

caturtho dhyāyaḥ samāptaḥ ||

[pañcamo 'dhyāyaḥ]

kaḥ carati

visarjanīyaś ce che vā śam

visarjanīya pare śakāram āpadyate | vyañjanam asvaraṃ paraṃ varṇaṃ nayet_ kaḥ carati | kaś carati ◡ kaḥ chattreṇa | kaś chattreṇa |

ṭe ṭhe vā ṣam ||

kaḥ ṭāsayati ◡ kaḥ ṣṭāsaya kaṣ ṭhakāreṇa | ||

kaḥ tarati | kaḥ thakāreṇa

te the vā sam

visarjanīyas te vā the vā parie sam āpadyate | kaḥ tarati kas tarati | kaḥ thakāreṇa | kas thakāreṇa | ||

ka kaḥ khanati k- r jihvāmūlīyan na vā khayoḥ parayor jihvvā-ū ṣa yā | vyaṃ | tad bha roti yadivā ti | kaẖ khanati | ya kaḥ pacati | phayor ūpaddhm- yaḥ khalu paph- dmānīyam āpadyate vi kaḥ pacati ka paca kaḥ phalati k-

kakhayor jihvāmūlīyaṃ na vā || MS Berlin Turfan Collection 246 begins here. Written only on one side. It is the last leaf of the manuscript. śaṣaseṣu vā pararūpam || umakārayor mmadhye || akāraghoṣavatoś ca || aparo lopyo nyasvare yaṃ vā || ābhobhyām evam eva svare || ghoṣavati lopam || nāmiparo raṅ ghoṣavatsvaraparaḥ || || raprakṛtir anāmiparo 'pi || eṣasaparo lopyo vyañjane || na visarjanīyaḥlope punaḥ sandhiḥ || ro re lopaṃ svaraś ca pūrvo dīrghaḥ || dvirbhāvaṃ svaraparaś chakāraḥ || yaḥ
[nipātapādaḥ] ca vā hā haiva no haṃgho utāho haḥ || praparāṇinirudduḥsaṃvyavānuparyyabhyadhiḥpratisvāṅatyapyapopopasargāḥ || parakārye vikāryādiḥ pūrvakārye nta iṣyate || kvacit pūrvvaparo sarvau || saṃsāryaṃ yogasādhanam ||
[Nāmaprakaraṇam]
[liṅgapādaḥ] dhātuvibhaktivarjam arthaval liṅgam || tasmāt parā vibhaktayaḥ || pañcādau ghuṭ || jasśasau napuṃsake || āmantrite siḥ sambuddhiḥ || āgama udanubandhaḥ svarād antyāt paraḥ || tṛtīyādau tu parādiḥ || idud agniḥ || īdūt stryākhyau nadī || ā śraddhā || antyāt pūrva upadhā || vyañjanān no 'nuṣaṅgaḥ || dhuḍ vyañjanam antaḥsthānunāsikam || akāro dīrghaṃ ghoṣavati || jasi || śasi sasya ca naḥ || akāre lopam || bhis ais vā || dhuṭi bahutve tve || osi ca || ṅasir āt || ṅas sya || ina ṭā || ṅer yaḥ || smai sarvanāmnaḥ || ṅasiḥ smāt || ṅiḥ smin || vibhāṣyete pūrvādeḥ || sur āmi sarvataḥ || jas sarva īm || alpāder vā || pūrvādeś ca || dvandvasthāc ca || nānyat sārvanāmikam || tṛtīyāsamāse || bahuvrīhau ca || diśāṃ vā || śraddhāyāḥ sir lopam || ṭausor e || sambuddhau ca || hrasvo 'mbārthānām || aur īm || ṅavanti yai yās yās yām || sarvanāmnas tu sasavo hrasvapūrvāḥ || dvitīyātṛtīyābhyāṃ vā || nadyā ai ās ās ām || sambuddhau hrasvaḥ || amśasor ādir lopam || īkārāntāt siḥ || vyañjanāc ca || agner amo 'kāraḥ || aukāraḥ pūrvam || śaso 'kāraḥ saś ca no 'striyām || ṭā nā || ado 'muś ca || ir edur oj jasi || sambuddhau ca || ṅe ca || ṅasiṅasor alopaś ca || goś ca || ṅir au sapūrvaḥ || sakhipatyor ṅiḥ || ṅasiṅasor umaḥ || ṛdantāt sapūrvaḥ || ā sau silopaś ca || agnivac chasi || ar ṅau || ghuṭi ca || dhātos tṛśabdasyār || svasrādīnāṃ ca || ā ca na sambuddhau || hrasvanadīśraddhābhyaḥ sir lopam || āmi ca nuḥ || tres trayaś ca || caturaḥ || saṅkhyāyāḥ ṣnāntāyāḥ || kateś ca jasśasor luk || niyo ṅir ām ||
[sakhipādaḥ] na sakhiṣ ṭādāv agniḥ || patir asamāse || strī nadīvat || stryākhyāv iyuvau vāmi || hrasvaś ca ṅavati || napuṃsakāt syamor lopo 'pi na ca tad uktam || akārād asambuddhau muś ca || anyādes tu tuḥ || aur īm || jasśasoḥ śiḥ || dhuṭsvarād ghuṭi nuḥ || nāminaḥ svare || asthidadhisakthyakṣṇām anantaṣ ṭādau || bhāṣitapuṃskaṃ puṃvad vā || dīrgham āmi sanau || nāntasya copadhāyāḥ || ghuṭi cāsambuddhau || sāntamahator nopadhāyāḥ || apaś ca || antvasantasya cādhātoḥ sau || inhanpūṣāryamṇāṃ śau sau ca || uśanaspurudaṃso'nehasaḥ sāv anantaḥ || sakhyuś ca || ghuṭi tvai || diva ud vyañjane || au sau || vāmyā || yujer asamāse nur ghuṭi || abhyastād antir anakāro vā napuṃsake || tudabhādibhya īkāre || haner her ghir upadhālope || gorau ghuṭi || amśasor āḥ || panthimanthiṛbhukṣīṇāṃ sau || ananto ghuṭi || aghuṭsvare lopam || vyañjane caiṣāṃ niḥ || anuṣaṅgaś cākrunceḥ || puṃso 'nśabdalopaḥ || caturo vāśabdasyotvam || anaḍuhaś ca || sau nuḥ || sambuddhāv ubhayor hrasvaḥ || adasaḥ pade maḥ || aghuṭsvarādau seṭkasyāpi vanser vaśabdasyotvam || śvayuvamaghonāṃ ca || vāher vāśabdasyautvam || ancer alopaḥ pūrvasya ca dīrghaḥ || tiryaṅ tiraścaḥ || udaṅṅ udīcaḥ || pāt padaṃ samāsāntaḥ || avam asaṃyogād ano 'llopo 'luptavac ca pūrvavidhau || īṅyor vā || ā dhātor aghuṭsvare || īdūtor iyuvau svare || sudhīḥ || bhūr avarṣābhur apunarbhūḥ || anekākṣarayos tv asaṃyogād yavau || bhrūr dhātuvat || strī ca || vāmśasoḥ || bhavato vāder utvaṃ sambuddhau || avyayasarvanāmnaḥ svarād antyāt pūrvo 'kaḥ || ke pratyaye strīkṛtākārapare pūrvo 'kāra ikāram ||
[yuṣmatpādaḥ] ||2.3.1|| yuṣmadasmadoḥ padaṃ padāt ṣaṣṭhīcaturthīdvitīyāsu vasnasau || ||2.3.2|| vāṃ nau dvitve || ||2.3.3|| tvanmador ekatve te me || ||2.3.4|| tvā mā tu dvitīyāyām || ||2.3.5|| na pādādau || ||2.3.6|| cādiyoge ca || ||2.3.7|| eṣaṃ vibhaktāv antalopaḥ || ||2.3.8|| yuvāvau dvivācinoḥ || ||2.3.9|| amau cām || ||2.3.10|| ān śasaḥ || ||2.3.11|| tvam ahaṃ sau savibhaktyoḥ || ||2.3.12|| yūyaṃ vayaṃ jasi || ||2.3.13|| tubhyaṃ mahyaṃ ṅayi || ||2.3.14|| tava mama ṅasi || ||2.3.15|| at pañcamy advitve || ||2.3.16|| bhyas bhyam || ||2.3.17|| sāmākam || ||2.3.18|| etvam asthānini || ||2.3.19|| ātvaṃ vyañjanādau || ||2.3.20|| raiḥ || ||2.3.21|| aṣṭan sarvāsu || ||2.3.22|| au tasmāj jasśasoḥ || ||2.3.23|| arvann arvantim asāv anañaḥ || ||2.3.24|| sau ca maghavan maghavā vā || ||2.3.25|| jarā jaras svare vā || ||2.3.26|| tricaturoḥ striyāṃ tisṛ catasṛ vibhaktau || ||2.3.27|| tau raṃ svare || ||2.3.28|| na nāmi dīrgham || ||2.3.29|| nṛ vā || ||2.3.30|| tyadādīnām a vibhaktau || ||2.3.31|| kiṃ kaḥ || ||2.3.32|| do 'dver maḥ || ||2.3.33|| sau saḥ || ||2.3.34|| tasya ca || ||2.3.35|| idam iyam ayaṃ puṃsi || ||2.3.36|| ad vyañjane 'nakaḥ || ||2.3.37|| ṭausor anaḥ || ||2.3.38|| tasmād bhirbhisaḥ || ||2.3.39|| adasaś ca || ||2.3.40|| sāvau silopaś ca || ||2.3.41|| utvaṃ māt || ||2.3.42|| e bahutve tv ī || ||2.3.43|| apāṃ bhe daḥ || ||2.3.44|| virāmavyañjanādiṣv anaḍunnahivansīnāṃ ca || ||2.3.45|| srasidhvasoś ca || ||2.3.46|| haśaṣacchāntejādīnāṃ ḍaḥ || ||2.3.47|| dāder hasya gaḥ || ||2.3.48|| cavargadṛgādīnāṃ ca || ||2.3.49|| muhādīnāṃ vā || ||2.3.50|| hacaturthāntasya dhātos tṛtīyāder ādicaturthatvam akṛtavat || ||2.3.51|| sajuṣāśiṣo raḥ || ||2.3.52|| iruror īrūrau || ||2.3.53|| ahnaḥ saḥ || ||2.3.54|| saṃyogāntasya lopaḥ || ||2.3.55|| saṃyogāder dhuṭaḥ || ||2.3.56|| liṅgāntanakārasya || ||2.3.57|| na sambuddhau || ||2.3.58|| na saṃyogāntalopo 'luptavat || ||2.3.59|| isusdoṣāṃ ghoṣavati raḥ || ||2.3.60|| dhuṭāṃ tṛtīyaḥ || ||2.3.61|| aghoṣe prathamaḥ || ||2.3.62|| vā virāme || ||2.3.63|| rephasor visarjanīyaḥ || ||2.3.64|| virāmavyañjanādāv uktaṃ napuṃsakāt syamor lope 'pi ||
[kārakapādaḥ] ||2.4.1|| avyayībhāvād akārāntād vibhaktīnām am apañcamyāḥ || ||2.4.2|| vā tṛtīyāsaptamyoḥ || ||2.4.3|| anyasmāl luk || ||2.4.4|| avyayāc ca || ||2.4.5|| rūḍhānāṃ bahutve 'striyām apatyapratyayasya || ||2.4.6|| gargayaskavidādīnāṃ ca || ||2.4.7|| bhṛgvatryaṅgiraskutsavasiṣṭhagotamebhyaś ca || ||2.4.8|| yato 'paiti bhayam ādatte vā tad apādānam || ||2.4.9|| īpsitaṃ ca rakṣārthānām || ||2.4.10|| yasmai ditsā rocate dhārayate vā tat sampradānam || ||2.4.11|| ya ādhāras tad adhikaraṇam || ||2.4.12|| yena kriyate tat karaṇam || ||2.4.13|| yat kriyate tat karma || ||2.4.14|| yaḥ karoti sa kartā || ||2.4.15|| kārayati yaḥ sa hetuś ca || ||2.4.16|| teṣāṃ param ubhayaprāptau || ||2.4.17|| prathamā vibhaktir liṅgārthavacane || ||2.4.18|| āmantraṇe ca || ||2.4.19|| śeṣāḥ karmakaraṇasampradānāpādānasvāmyādyadhikaraṇeṣu || ||2.4.20|| paryapāṅyoge pañcamī || ||2.4.21|| digitararte 'nyaiś ca || ||2.4.22|| dvitīyainena || ||2.4.23|| karmapravacanīyaiś ca || ||2.4.24|| gatyarthakarmaṇi dvitīyācaturthyau ceṣṭāyām anadhvani || ||2.4.25|| manyakarmaṇi cānādare 'prāṇini || ||2.4.26|| namassvastisvāhāsvadhālaṃvaṣaḍyoge caturthī || ||2.4.27|| tumarthāc ca bhāvavācinaḥ || ||2.4.28|| tṛtīyā sahayoge || ||2.4.29|| hetvarthe || ||2.4.30|| kutsite 'ṅge || ||2.4.31|| viśeṣaṇe || ||2.4.32|| kartari ca || ||2.4.33|| kālabhāvayoḥ saptamī || ||2.4.34|| svāmīśvarādhipatidāyādasākṣipratibhūprasūtaiḥ ṣaṣṭhī ca || ||2.4.35|| nirdhāraṇe ca || ||2.4.36|| ṣaṣṭhī hetuprayoge || ||2.4.37|| smṛtyarthakarmaṇi || ||2.4.38|| karoteḥ pratiyatne || ||2.4.39|| hiṃsārthānām ajvare || ||2.4.40|| kartṛkarmaṇoḥ kṛti nityam || ||2.4.41|| na niṣṭhādiṣu || ||2.4.42|| ṣaḍo ṇo ne || ||2.4.43|| manor anusvāro ghuṭi || ||2.4.44|| vargye vargāntaḥ || ||2.4.45|| tavargaś caṭavargayoge caṭavargau || ||2.4.46|| nāmikaparaḥ pratyayavikārāgamasthaḥ siḥ ṣaṃ nuvisarjanīyaṣāntaro 'pi || ||2.4.47|| raṣṛvarṇebhyo no ṇam anantyaḥ svarahayavakavargapavargāntaro 'pi || ||2.4.48|| striyām ād āp || ||2.4.49|| nadādyancvāhvansantṛsakhināntebhya ī || ||2.4.50|| īkāre strīkṛte 'l lopyaḥ || ||2.4.51|| svaro hrasvo napuṃsake ||
[taddhitādhyāyaḥ] Here begins #534 (Sä2)

vā | devarāja | devasakh | chatropānaham | vāgvipruṣam | upaśaradam | -yakṣadharmāḥ surabhigandhi | vadhūjāni | gaṇī

ḍānubandhe nty ā der lopaḥ |

dānubandhe pratyaye a -o dv ā daśa ||

ter v i ṃśa ter api |

ter lopo e ka viṃśa

Sieg (1908: 205) surmises the final three syllables as śatam.

ava r n au sauparṇe ya | vāsiṣṭha | gā ṅge yaḥ | kāpyaḥ gā r gya

n ā ntasya kvacit tu lopo bhavati sva -dyam vartate | hāstinam | vemanya ||

uSä1 begins here.s tv otvam āpādyaḥ Here begins #633 (Sä1) MS Berlin SBB Berlin Turfan-Collection Sg 1608 (T II S 14)

t v a m ā pādayitavyaḥ svare pratyaye ye caḥ bhā rgavaḥ ||

eye kadrvās tu lupyate | eyie kadrvās tu lupyate |

tyaye paSä2 ends here.

kāryāv avāvāvādeśāv okāraukārayor api | vṛddhir ādau sani | na yvoḥ padādyo vddhir āgamaḥ ||

| taddhitādhyāyaṣ ṣaṣṭhaḥ | ||

[strīpratyayādhyāyaḥ] striyā m ajād yadantād āp | ṛnnebhyas tv ī | ||2.7.4|| vanauno ra ca | ||2.7.5|| na saṅkhyāyā | ||2.7.6|| mana naś ca bahuvrīhi | na yas tu ḍ u dṛdḷda nubandhāt tv i | pādauo vā | anupasarjanāt | nārī || yuūnas ti kāt | ṇyāt || prācām āyaṇa gamaḥ kauravyāsu rimaāṇḍuūkāt | lohitādikatantata | āvādyā dāp vataṇḍī ca | vayasi prathame || dv igo | ṣaḍanubandhāt g aurādeḥ || bahuvrīhyūdhasauso na ca || vā saṃyogaupadhātat | anaś cāllopikāṇḍata | nās i kauodara kaṇṭhāntrajaṅ ghaghādantauṣṭhaśṛṅgata | savidyamānanañpuūrvān na | kro ḍādiba husvarāt | antarvato nu garbhiṇyām | pati vaj jīva bhartari || patyur naś ca | samānāde | vānyapurvopasarjanāt | kāmukaān maithunecchāyām | nāgāt sthaulye | akṛte sthālatsthalāt | gaugoṇād aāvapane | piṇḍād anne | amattre tu kuṇḍata | ghaṭāc chilpī kṛte | kumbhāt || asitādeś ca varṇata | topadhātu nakāraś ca vā | oudantād guṇavācina | bahvādibhyām || bhuvovau nityam | sakhyaśiṣvoś ca | puṃyogāt tena ced ākhyā | krikrītāt karaṇapurvāt | putakratumanor e ca | kutsitāgnivṛṣaṣākapi | duhituḫ putro vā brahmasutabhojograrājata | jātir āyopadhād astristrīta | pākādyantantāt tathaiva ca | iṇta | manuṣyajātir e | ūṅ uta | paṅgukadruta | saphalakṣmaṇavāmāder uraur ūroḥ | aupamyasaṃhitāt | bāhvantāc caiva saṃjñāyām | valopa śvaśurasya ca | ||

strīpratyayādhyāyas saptama| catuṣṭhaṣṭayaṃ samāptam ||

[Ākhyātaprakaraṇam]
[Parasmaipādaḥ] atha parasmaipadāni | nava parāṇy ātmane | trīṇi trīṇi prathamamadhyamottamā | yugapadvaca n e para puruṣāṇām | nāmnei prayujyamāne pi pra thamaḥ | yuṣmadi madhyama | asmady uttama | adām d ādhau dā | kri yābhāvo dhātu | kāle | samprati varttamānā | smenātite | parokṣā | bhūtakaraṇavatyaś ca | bhavi ṣyati bhaviṣyantyāśigśvastanya | tāsāṃ svasaṃjñābhiẖ kālaviśeṣa | prayogataś ca | pañcamy anumatotau | samartha nāśi ṣeṣoś ca | vidhyādiṣu saptamī ca | kri samabhihāre sarvakāleṣu madhyamaikavacanaṃ pañcamyā | yoge dyatanī | māsmayoge hyastanī ca | va rta mānā | ti tas | anti | si | thas | tha | mi | vas | mas | te | āte | antante | se | āthe | dhve | e | vahe mahe | saptamī yāt | yātām | yus | yās | yātam | yāta | yām | yā va | yāma | īta | īyātam | īran | īthās | īyāthām | īdhvam | īya | īvahehi | īma hi | paṃcamī | tu | tam | antu | hi | tam | ta | āni | āva | āma | tām | ātām | antantām | sva | āthām | dhvam | ai | āvahai | āmahai | || hyastanī | di | tām | an | si | tam | ta | am | va | ma | ta | ā m | anta | thās | āthāms | dhvam | i | va h i | mahi | evam evādyatanī | || parokṣā | aṭ | atus | u s | tha l | athus | a | aṭ | va | ma | e | āte | ire | se | āthe | dhve | e | vahe | mahe | śvasta tā | tārau | tāras | tāsi | tāsthats | tāstha | tāsmi | tāsvas | tāsmas | tā | tārau | tāras | tāse | tāsāthe | tā dhve | tāhe | tāsvahe | tāsmahe | āśiśī | yā t | yāstām | yāsus | yās | yāstam | yāsta | yāsam | yāsva | yāsma | sīṣṭa | sīyāstām | sīran | sīṣṭamṣṭhās | sīyāsthām | sīdhvam | sīya | sīvahehi | sīmahehi | syasahitāni tyādīni bhaviṣyantintī | syati | syatas | syanti | syasi | syathas | syatha | syāmi | syāvas | syāmas | syate | syete | syante | syase | syathe | syadhve | sye | syāvahe | syāmahe | || dyādīni kriyātti | tipattiḥ | syata | syatām | syan | syasi | syatam | syata | syam | syāva | syāma | syata | syetām | sya nte | syathās | syethām | syadhvam | sye | syāvahehi | syāmahehi | || ṣaḍ ādyās sārvadh ātukam |

ākhyāta prakaraṇaprathamaḫ pāda ||

[Pratyayapādaḥ] pratyayaḫ paraḥ | guptijkidbhyaḥ san | mānba dhdānśānbhyo dīrgha ś cābhyāsasya | dhātutor vā karmārmaṇas tu mantā d icchatinaikakartṛkāt | nāmna ā tmecchāyāṃ yin | mya ca | upamānād ācāre | kartur āyis salopaś ca | in kāritaṃ ca dhātvarthe | dhātoś ca hetau | curādeś ca | ini liṅgasyānekākṣarasyāntasvarāde r lo pa m | raśabda ṛto laghor vyañja nādeḥ | dhātor ekasvarād yaśabda ś cekrīyitetaṃ kriyāsamaṇibhihāre | gupudhūpavicchipaṇipaner āya | te dhātava | cakāskāspratyayāntebhya ām parokṣāyām | nāmyāde r gurumato nṛccha | āsidayyayidaridradrābhyaś ca | uṣavidajāgṛ bhyo vā | bhibhīhrihrībhṛhuvāṃ sārvadhātukavac ca | āma ttrṛkṛñ anuprayujyate | asbhūdosbhuvau ca parasmai | sij adyatanyām | saṇ anidaś śiḍakṣāntān nāmyupadhād adṛśaḥ | śridr u srukamikāritānāntebhyaś can kartari | Here ends #534 (Sä2)